Táto rodina si vinou prehnanej pokory a skromnosti nikdy pomoc nepýtala, hoci ju potrebovala už dávno. Prvé stretnutie s matkou Máriou prebehlo úplne náhodne, sociálni pracovníci Úsmev ako dar ju spoznali v jej obci počas ambulantnej terénnej sociálnej práce s úplne iným účelom.

Mária žije so svojimi piatimi maloletými deťmi a vlastným otcom, ktorý je senior, v obci Ždaňa v starom rodinnom dome. Dom nevlastnia, preto sa nedá považovať za istotu.

Mária to nemala nikdy ľahké. Jej bývalý priateľ, s ktorým má deti, ju fyzicky týral a ona aj deti veľmi trpeli. Matka pod útlakom tyrana stvrdla a zatrpkla, no psychické týranie ju poznačilo ešte viac ako to fyzické. Dnes sa otec o svoje deti nezaujíma, neudržuje s nimi kontakt a svoju rodinu žiadnym spôsobom finančne nepodporuje. Všetka zodpovednosť a starostlivosť o deti spočíva na pleciach skromnej a usilovnej Márie, ktorá pracuje ako upratovačka na základnej škole. Aj napriek veľkej snahe, momentálne nie je v jej silách poskytnúť deťom lepší život. Príjem upratovačky v malej obci nestačí ani na pokrytie základných nákladov.

Máriu Úsmev ako dar sprevádza a podporuje, ako sa len dá. Sociálni pracovníci jej pomohli zabezpečiť štúdium pre deti a organizácia pokrýva náklady s ním spojené. Počas zimy im zabezpečili inštaláciu nového kotla a tiež tuhé palivo, pretože pôvodný kotol bol pokazený. Do ich obydlia pravidelne nosia zásoby potravín a inej materiálnej pomoci. Každý rok sa im sociálni pracovníci snažia pripraviť aj plnohodnotné Vianoce, aby mali deti aspoň zopár pozitívnych spomienok na detstvo. Deti sa každoročne bezplatne zúčastňujú letných táborov, aby si Mária mohla aspoň trošku oddýchnuť. Mária žije so svojimi deťmi chudobne a skromne, no napriek tomu sa z nich snaží vychovať poctivých a čestných ľudí, ako je ona sama.

2021 „Muža mi zahrabali niekde v Nemecku, ostali sme s deťmi sami.“ To bol prvý telefonát sociálneho pracovníka s pani Milenou. Už na prvé počutie znela ako veľmi slušná, inteligentná žena. Prosila o pomoc: „Manžel pracoval v Nemecku ako pomocný murár. Mali sme sa tak posledné tri roky lepšie. Stihol opraviť strechu na dome, zaviesť kúrenie na drevo, dovtedy sme žili veľmi chudobne. Pred pár dňami som dostala telefonát, že dostal obojstranný zápal pľúc a zomrel. Nemala som ani na jeho prevoz, tak ho niekde zahrabali. Nevieme kde. A nevieme ani, ako to bez neho zvládneme.“ A tak sa z rodiny, ktorá žila úplne normálny život, mala naplnené všetky potreby a zdravé rodinné vzťahy, zo dňa na deň stala rodina žijúca v chudobe. Okrem bolesti zo straty otca čelí aj existenčnej hrozbe. Milena hovorí aj o tom, ako si už rok nevie nájsť prácu v ťažkom gemerskom prostredí. U starostu obce pravidelne prijíma aspoň aktivačné práce, napríklad zametanie ulíc. Pri nasledujúcej ceste pracovníkov Úsmev ako dar do Košíc, v dodávke naloženej veľkou zbierkou potravín a hygienických potrieb, im nedalo neodbočiť v Rožňave. Zavolali Milene, či sú doma. Pred domom ich čakala pani Milena, jej dcérka – siedmačka Aisha so sluchovými aparátmi na oboch uškách a staršia Michela – druháčka na strednej, z ktorej bude kaderníčka.

2023 Pani Milena žije s dvoma dcérami v starom rodinnom dome v Gemerskej Polome v okrese Rožňava. Staršia dcéra Michela práve ukončila strednú odbornú školu, odbor kaderníčka, aj vďaka pravidelnej podpore Úsmev ako dar. Mladšia Aisha má 15 rokov a navštevuje základnú školu v Gemerskej Polome.

Matka detí naďalej nemá pravidelnú prácu. V okrese, v ktorom vychováva dve dcéry, je veľmi málo možností zamestnať sa. Momentálny príjem rodiny je 270 eur, Milena nepoberá vdovský dôchodok, pretože s partnerom neboli manželia. Sirotský dôchodok v hodnote 30 eur poberá iba na Aishu.

Momentálne Milena aj napriek enormnej snahe zamestnať sa nepracuje. Predtým pracovala na aktivačných prácach cez Úrad práce sociálnych vecí a rodiny vo svojej obci v potravinách. Úsmev ako dar pomáha rodine finančne aj materiálne, či ide o kúpu dreva na zimu, ošatenie, potraviny, zakúpenie sluchového aparátu pre Aishu alebo zabezpečenie školských pomôcok. Bez tejto pomoci by rodina, ktorej život sa zmenil zo dňa na deň, fungovať nemohla. Aj po dvoch rokoch má Milena naďalej problém s prijatím pomoci.

Diana je žena, ktorá to má napriek svojej sile a elánu v živote veľmi ťažké. Pred deviatimi rokmi sa zamilovala. Keď sa jej narodil synček, vôbec netušila, čo všetko si pre ňu život nachystal. Ako synček rástol, spozorovala, že je na ňom niečo iné, že nie je ako ostatné deti v jeho veku. Oliverovi diagnostikovali poruchu autistického spektra, ADHD, poruchu reči, poruchu vývoja osobnosti a hyperaktivitu. Je dieťaťom, ktoré má veľmi špecifické potreby a vyžaduje neustálu pozornosť a starostlivosť. Neľahkú situáciu Diana zvládala aj vďaka vlastnej a partnerovej rodine, čo sa však nedalo povedať o jej partnerovi, ktorý sa stal drogovo závislým. Ťažká závislosť veľmi zmenila jeho osobnosť a následne aj ich rodinný život. Začali sa časté hádky, ktoré postupne prerástli do psychického aj fyzického týrania.

To bol zlomový moment, kedy si Diana uvedomila, že to sama nemá šancu zvládnuť a s prosbou o pomoc oslovila organizáciu Úsmev ako dar. Diane a Oliverkovi poskytli sociálne aj psychologické poradenstvo, finančnú podporu a oporu v najhorších momentoch. Po nadobudnutí dôvery sa Diana začala sociálnemu pracovníkovi otvárať a opisovať hrôzy, ktoré v živote zažila. Neraz sa nevyhli spoločným slzám. O to viac obdivu si táto žena zaslúži, že sa napriek všetkému o syna zvládla postarať.

Dnes má Oliver osem rokov, s maminou bývajú v maličkom prenajatom byte, doobeda navštevuje špeciálnu školu, vďaka čomu môže Diana aspoň čiastočne pracovať. Bohužiaľ, jej zamestnávateľ nedávno skrachoval a Diana potrebuje novú prácu, na čom so sociálnymi pracovníkmi aktívne pracujú.

Všetci si uvedomujeme, že byť matkou samoživiteľkou na Slovensku je veľmi ťažké, o to viac, ak vaše dieťa nie je zdravé a odkázané je iba na starostlivosť matky.

Spolupráca s Luciou sa začala v roku 2021, keď jej blízka oslovila pracovníkov Úsmev ako dar s prosbou, či by jej nevedeli pomôcť v ťažkej životnej situácii. Keď sa s Luciou spojili, bolo na prvý pohľad jasné, že ide o matku, ktorá bojuje zo všetkých síl. Vážila 36kg a hrozilo, že príde o svoje 3 deti. V tom čase mala posledný týždeň na vysťahovanie sa z domu, v ktorom bývala s deťmi a partnerom. Jej partner sa v ten týždeň domov nevrátil, pretože skončil vo väzbe. Lucka to zvládala veľmi zle a nevedela, čo robiť, aby o svoje deti neprišla. Svoje deti miluje a vždy milovala. Najmladšia Emka má zdravotné problémy a diagnostikovaný oneskorený vývin. Lucia je matkou, ktorá bola vždy na všetko sama a jediná osoba, ktorá jej pomáhala, bola jej rodinná príbuzná Ivetka. Práve ona oslovila aj organizáciu Úsmev ako dar s prosbou o pomoc.

Rodičia Lucie taktiež žijú v sociálne nevýhodných podmienkach a majú vlastné zdravotné problémy. Okrem toho sa starajú aj o jej najmladšiu sestru, ktorá je nesvojprávna.

V prvom rade bolo dôležité Luciu presťahovať do prechodného bývania, aby neprišla o deti. Následne bola zapojená do projektu Dostupné sociálne nájomné bývanie. Vďaka tomuto projektu sa podarilo mamu a jej tri deti Števka (7), Jožka (5) a Emku (4) presťahovať a ich situáciu stabilizovať. Bolo jej poskytnuté sociálne a psychologické poradenstvo a zorganizované stretnutie širokého rodinného kruhu, kde spoločne hľadali riešenie. Deti nastúpili do škôlky a podarilo sa predĺžiť jej rodičovskú dovolenku s dcérkou Emkou, ktorá neskôr podstúpila vyšetrenia a zistili sa u nej rôzne ďalšie diagnózy. Vzhľadom na fakt, že Emka potrebuje celodennú starostlivosť matky, nebolo možné Luciu zamestnať, a tak zostala odkázaná iba na rodičovský príspevok a rodičovskú dovolenku.

Vďaka výbornej spolupráci matky so psychológom sa podarilo Emkin zdravotný stav zlepšiť a už tento rok nastúpi do špeciálnej škôlky, vďaka čomu sa bude môcť Lucia zamestnať. Ide o veľmi dôležitý krok v úplnom osamostatnení sa celej rodiny.

Aj napriek tomu, že Lucia je šikovná mladá žena a milujúca matka, je pre ňu veľmi ťažké postarať sa o svoje deti.

S Lenkou a jej rodinou spolupracuje organizácia Úsmev ako dar od roku 2017, keď ich sama oslovila s pomocou pri hľadaní zamestnania. Lenka má 36 rokov, je rozvedená, sama vychováva troch synov Aďka (10), Simonka (12 rokov) a Timotejka (1 rok). Spoločne bývajú v podnájme v jednoizbovom byte.

Lenka sa o svoje deti a domácnosť stará skutočne príkladne. Vždy robila všetko preto, aby rodinu zabezpečila, v minulosti pracovala ako pomocná sila v kuchyni. Po tom, ako sa jej narodil najmladší syn, sa jej príjem rapídne znížil. Bývalý manžel platí výživné len sporadicky a partner, s ktorým má najmladšieho syna, ju opustil ešte pred jeho narodením. V súčasnosti sa na jeho starostlivosti nepodieľa ani výchovou ani finančne.

Lenka sa dlhodobo snaží privyrobiť si a popri ročnom Timkovi si vyhradiť na prácu aspoň pár hodín denne. O najmladšieho syna sa snažila starať jej mama, no nakoľko je na Lenku silne naviazaný, je to veľmi náročné. V súčasnej dobe sa ako osamelá matka nemá možnosť vrátiť do práce, pretože si jej ročný syn vyžaduje zvýšenú starostlivosť a neustálu pozornosť. Na zaplatenie jaslí financie nemá.

Rodine sa snažia sociálni pracovníci pomáhať nielen prostredníctvom zapojenia detí do voľnočasových aktivít (doučovanie, komunitné aktivity, preventívne činnosti), matke tiež poskytujú poradenstvo v oblasti výchovy, vzdelávania deti a zvládania rodičovstva. Lenke a jej deťom pomáhajú aj materiálne (školské pomôcky, zabezpečenie oblečenia pre deti a dreva na zimu). V dôsledku narastajúcich nákladov na zabezpečenie domácnosti je rodina vystavená riziku, že nebude môcť zaplatiť poplatky súvisiace so základnými životnými potrebami a deti budú matke odobrané do náhradnej starostlivosti.

Aby rodina ostala aj naďalej spolu, Lenka potrebuje financie na zaplatenie nájmu, elektriny, palivovej hmoty a každodenných potrieb synov.

Stará mama Ľubka má 64 rokov a žije v Lučenci. Manžel ju opustil už dávno a na výchovu detí bola vždy sama. Aktuálne sa stará o svoje 3 vnúčatá Helenku (16), Vivien (15) a Ľubomíra (13). Ich rodičia sú drogovo závislí a starostlivosť deťom poskytuje starká v podstate od ich narodenia. Mama ani otec o svoje deti neprejavujú žiadny záujem.

Ľubka svoje tri vnúčatá vychováva v domácnosti, kde býva so svojou druhou dcérou a jej synom, teda štvrtým vnúčaťom. Prostredie, v ktorom žijú, je zanedbané, momentálne obývajú jednu veľkú miestnosť s pristavanou kúpeľňou a kuchyňou. Okolie ich príbytku je veľmi chudobná a špinavá oblasť. Vykurujú malými kachľami na drevo a delia sa o dve staré postele, zatiaľ čo jej dcéra so synom spia v kuchyni.

Ľubka robí všetko, čo je v jej silách, no výchovu zvláda len veľmi ťažko. Je v dôchodkovom veku a staršie dievčatá majú tendenciu byť problémové, čo zapríčinil ich skoro neexistujúci vzťah s biologickými rodičmi.

Ľubka spolupracuje s organizáciou Úsmev ako dar, so Sociálnou kuratelou a taktiež s ambulanciou Centra pre deti a rodiny Lučenec. Je veľmi dochvíľna, snaživá a na stretnutia chodí pravidelne.

Akútne potrebuje nové ubytovanie, pretože podmienky ich domova nie sú vhodné na výchovu maloletých detí. Rodine hrozí, že budú všetky vnúčatá odobrané do centra pre deti a rodiny.

Najstaršia Helenka nedávno prežila veľmi traumatickú udalosť, bola unesená, nafetovaná a znásilnená. Po tejto skúsenosti prepadla silnej depresii a odmietla pokračovať v školskej dochádzke, kvôli šikane spolužiakov. Vysmievali sa jej, že je prostitútka.

V malej dedinke pri Leviciach, v staršom dome, privítala sociálnych pracovníkov Úsmev ako dar na prvý pohľad veľmi skromná, pokorná mamina Zuzka a jej dve deti, 4-ročná Zuzka a 14-ročný Jarko. Povedala im veľa o svojej minulosti aj o svojich snoch. Ako malá vyrastala vo veľmi skromných podmienkach. Potom, ako našla životnú lásku a porodila dve deti, opísala život ako ťažký, ale rovnako krásny.

Po narodení deti túžili s partnerom po vlastnom, skromnom domčeku. Otec začal pracovať ako šofér kamiónu, aby svoju mladú rodinu zabezpečil. Zuzka v tom čase poberala rodičovský príspevok a starala sa o deti a domácnosť. Malá Zuzka mala zníženú imunitu a bývala často chorá. Najkrajšie boli víkendy, keď bol ocko doma a celá rodina spolu. Manželia svoju lásku k drevu a prírodným materiálom preniesli aj do svojho útulného bývania, spoločný čas trávili vyrábaním nábytku a vybavenia do domácnosti. Žili skromne, ale pokojne.

Otec sa jedného dňa vracal na víkend domov, tešil sa na spoločný čas s rodinou. Len pár kilometrov od domu mal vážnu autonehodu. V ten deň tragicky zomrel a rodina prišla o otca.

Napriek neľahkému údelu sú Zuzka a jej deti veľkí bojovníci. Matka zostala zo dňa na deň sama na chod domácnosti, splácanie bývania a hypotéky, výchovu detí a zabezpečenie financií na ich potreby. Pravidelne spolupracuje so sociálnymi pracovníkmi, ktorí sú jej psychickou oporou a dostáva materiálnu a finančnú pomoc.

Vianoce, ktoré sú pre rodinu obdobie spojené s tragédiou, sa im už druhý rok snažia spríjemniť, aby sa jedného dňa pre nich opäť stali sviatkom pokoja.

Chorľavosť mladšej dcéry, ako i vzdialenosť obce od väčšieho mesta, je stále silnou prekážkou pri hľadaní trvalej práce, nehovoriac o emocionálnej ťarche spojenej so stratou manžela. Minulosť sa zmeniť nedá, ale pomôcť Zuzke prekonať psychicky i finančne ťažké obdobie môžeme aj my.

Mladým dospelým, ktorí vyrastali v centrách pre deti a rodiny, veľmi často chýba skutočne blízka osoba, na ktorú sa môžu obrátiť.

Danielu poznajú sociálni pracovníci Úsmev ako dar už dlhé roky. Ako „domováčka“ sa zúčastňovala aktivít, letných táborov i najmilších koncertov, ktoré organizácia realizovala. Od detstva bola veselé, ambiciózne a veľmi vytrvalé dievča, vždy ochotné pomôcť ostatným. Po odchode z centra sa jej veľmi dobre darilo osamostatniť sa. Stávala sa z nej samostatná, dospelá žena. Pracovala ako čašníčka a práca ju naozaj bavila.

Pred šiestimi rokmi sa jej narodil malý Oliver. Aj napriek snahe mať rodinu jej vzťah s partnerom nevyšiel a Daniela sa stala matkou samoživiteľkou. Svojho syna považuje za najväčšie životné šťastie. Aj napriek tomu, že s ním ostala sama, vládala zarobiť na komerčný nájom, zladiť prácu a výchovu dieťaťa, čo je v dnešnej dobe veľmi náročné.

Z dôvodu inflácie a krízy je však komerčný nájom stále väčším a väčším problémom. Hospodárenie mladej Danielky je niekedy až obdivuhodné, po vyplatení bytu jej ostane veľmi málo na život. Najhoršie obdobie nastalo počas pandémie, kedy sa zavreli prevádzky a Daniela úplne prišla o príjem. Pre matku samoživiteľku je skoro nemožné si reálne našetriť a udržať finančnú rezervu. Práve počas korony sa Daniela sa synom opreli o Úsmev ako dar, v ktorom našli finančnú a materiálnu pomoc, rovnako ako pomoc s dieťaťom počas rôznych „víkendoviek“ a táborov. Rodina ale naďalej žije veľmi skromne a choroba alebo akékoľvek vypadnutie matky z pracovnej rutiny predstavuje pre ňu a jej syna veľké riziko.

Oľga od malička žila bez rodiny a dnes je veľmi silnou ženou. Ako malá si prešla kojeneckým ústavom a tromi centrami pre deti a rodiny. Kto niečo také nezažije, nemôže pochopiť, ako ťažké bolo jej detstvo. Napriek tomu je to úžasná a veselá matka dvoch detí, Ľudovíta a Šimona. Zažila si ulicu, odmietnutie partnerov a časté sťahovanie sa či zdravotné problémy. V neposlednom rade zvádzala boj o to, aby deti ostali v jej starostlivosti.

Ako matka samoživiteľka bola a je zamestnaná. Aj napriek tomu, že jej zdravie je veľmi nalomené, nikdy sa neprestala snažiť a bojovať. Ako bolo spomenuté, pani Oľga sa od raného detstva často sťahovala a je málo miest na Slovensku, kde by nebývala. Nikdy nezažila, aký je to pocit mať vlastný domov. Dva roky žila na ulici, no i napriek tomu začala pracovať a šetriť si na bývanie. Jej najväčšou motiváciou bolo práve tehotenstvo s vtedajším partnerom.

Ten sa jej však otočil chrbtom a s novorodencom ostala sama. Po niekoľkých rokoch jej prišiel do života nový partner, ale aj ten ju po zistení, že je tehotná, nechal samú s druhým synom Šimonkom. Napriek veľkej snahe o svoje deti na chvíľu prišla, keď boli dočasne umiestnené do centra pre deti a rodiny. Oľgu to však neodradilo, obrátila sa na Úsmev ako dar, kde jej pomohli získať deti naspäť. Svoje deti miluje a urobila by pre ne všetko.

Nedávno jej doktori diagnostikovali závažnú chorobu. Napriek tomu, že už nikdy nebude úplne zdravá, neprestáva bojovať, nestráca optimizmus a úsmev na tvári. Oľga je príkladom ženy, ktorá sa nikdy nevzdáva a aj napriek tomu, že sama nemá rodinu, ktorá by ju podporila. Za svoju silu a vytrvalosť si zaslúži obrovský obdiv.

Adriana žila s priateľom kúsok od Bratislavy a obaja pracovali vo fabrike. Žili v garsónke, ktorú pre nich zabezpečil zamestnávateľ. S priateľom chceli deti, a preto mali obrovskú radosť keď zistili, že Adriana je tehotná. Kvôli tehotenstvu však nevládala ťahať nočné vo fabrike a pracovný pomer ukončila. Priateľ bol schopný ich uživiť aj vtedy, keď necelý rok po narodení malého Sebastiánka prišiel na svet aj jeho brat Marko.

Adrianin vzťah s partnerom sa postupom času začal meniť. Jej priateľ začal piť viac, ako by sa na mladého otca patrilo. Problémy boli nielen doma, ale aj v práci, a jedného dňa vyvrcholili výpoveďou. Vyhodili ich z bytu a po hľadaní bývania skončili v krízovom centre v Českej republike. V tom čase bola Adriana tretíkrát tehotná s malým Samkom. Jej priateľ si však našiel inú a svoju rodinu opustil.

Adriana si po čase našla nového partnera, ktorý jej sľúbil, že sa o ňu a jej deti postará. Mal rodinný dom, ktorý prechádzal rekonštrukciou a mali sa doňho nasťahovať. Adriana mu uverila a rozhodla sa s ním ostať, pretože chcela, aby jej deti vyrastali v stabilnom a bezpečnom prostredí. Ukázalo sa, že klamal. Žiadny rodinný dom neexistoval, išlo o drogovo závislého človeka. Práve v tom čase bolo o to viac znepokojivé zistenie, že je opäť tehotná. Po troch chlapcoch sa jej narodila dcérka, malá Aďka.

Ako bývalá „domováčka“ dostala Adriana možnosť nastúpiť do CDR Veľké Kapušany, ktoré organizovalo ročný program práve pre odchovankyne, matky samoživiteľky. Počas programu žila matka so štyrmi malými deťmi rok v centre.

Zlomový moment nastal, keď sa program skončil a Adriana nemala kam deti vziať. Sama už ďalej nevládala a rozhodla sa svojich detí vzdať. Toto rozhodnutie je nočnou morou pre každú matku. Milovala ich, ale nemohla sa ďalej pozerať na to, v akých podmienkach vyrastajú. Neistota ju dohnala na pokraj a bola presvedčená o tom, že ako matka kompletne zlyhala. Na úrade jej však povedali, že existuje zariadenie, kde môže ostať spolu s deťmi. Nasťahovala sa do Centra pre obnovu rodiny v Bratislave. Po ukončení materskej začala intenzívne hľadať prácu, s cieľom zarobiť si na vlastný podnájom. Pre matku štyroch detí je však veľmi ťažké nájsť si stabilnú prácu. Najmä v jesennom období sú deti chorľavé a vyžadujú si prítomnosť matky. Je samoživiteľkou 4 detí a jednou z najsilnejších žien, akú sociálni pracovníci Úsmev ako dar za roky práce stretli. Jej deti sú celý jej život. Napriek tomu však nedokáže byť viac na všetko sama.