Zo série Boli tam ľudia a ženy

IVANA ŠÁTEKOVÁ

Grafika zo série “Boli tam ľudia a ženy” bola pomenovaná jedným zo slovenských prísloví, ktoré je možné nájsť v súbornej zbierke folkloristu, básnika, prozaika, evanjelického kňaza a pedagóga Adolfa Petra Zátureckého: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia (1897). „Boli tam ľudia aj ženy“ – patrí k formuláciám, ktoré v prozaickej a pravdepodobne zvykovo ustálenej rovine reflektovali chápanie a postavenie ženy v slovenskej spoločnosti spred cca 120 rokov. So šokujúcou pragmatickosťou je tu predstavené marginalizovanie žien a ich „tradičné“ umiestnenie do rodiny a domácnosti. Ivana Šáteková dáva svojou výtvarnou reflexiou – s originálnym humorom a zmyslom pre provokáciu – podnet na zamyslenie, čo z týchto tradičných naratívov a spôsobov uvažovania pretrváva aj do súčasnosti. Externým a znepokojivým podnetom pre túto otázku bolo aj časovo paralelné, neprijatie Istanbulského dohovoru (prevencia násilia, ochrana žien, stíhanie páchateľov…), v rámci slovenskej legislatívy. Kolekcia grafík – linorytov pracujú s „ľudovou“ vizualitou. Žena/ ženy zachytené pri interiérových a exteriérových domácich prácach sú utíšené a vynechané z ľudskej/tradične mužskej spoločnosti prostredníctvom symbolu – krčahu, ktorý majú na hlave, namiesto tváre. – Ženy sú tu „spredmetnené“, zaradené do domácnosti ako rádový úžitkový inventár. Autorka tu symbolicky zobrazuje vylúčenie, anonymitu, uväznenie v tradične ženskej domácej sfére.